Archeologické pramene dokladujú, že už pred 2000 – 3000 rokmi pred n.l., sa ľud, ktorý obýval okolie Bošáckej doliny, Dolného Srnia a Moravského Lieskového zaoberal spracovávaním rúd.
1398
O vývoji obce v ranom feudalizme a jej založení sa žiadne údaje nezachovali. Moravské Lieskové bolo poddanskou obcou hradu Beckov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1398 kedy ju kráľ Žigmund, spolu s beckovským hradom, daroval vojvodovi Ctiborovi.
1414
Ctibor zveril obec v roku 1414 augustiniánskej reholi.
1419
V sobotu pred Veľkou nocou v roku 1419 vysvätili v Moravskom Lieskovom chrám sv. Martina.
Po smrti Ctibora hrad aj s Moravským Lieskovým zdedila rodina Bánffyovcov, spríbuznená v ženskom potomstve so Ctiborom.
1477
V súpisoch obcí, patriacich Beckovu v rokoch 1477 a 1479, sa spomína aj Moravské Lieskové, ale Bánffyovci ho už v roku 1522 dali do zálohy rodine Podmanických. V tomto období i tu začali prenikať reformačné prúdy.
1611
Podľa svedectva vizitačnej zápisnice Izáka Abrahamidea z roku 1611 mal byť údajne vystavaný v roku 1580 ev. chrám, a to drevený, na mieste dodnes zvanom „Pivovár“.
1660
Tento chrám na rozkaz grófa Nádaždyho, pána čachtického hradu bol okolo roku 1660 zbúraný.
17. storočie
Obdobie 17. storočia bolo vyplnené náboženskými rozpormi. Obyvateľstvo pociťovalo nepriaznivý priebeh stavovského odboja uhorskej šľachty, ako aj nebezpečenstvo tureckých vojsk. Turci plienili okolie 150 rokov. V roku 1663 vyplienili aj Moravské Lieskové.
1709
Je pravdepodobné, že prvá škola bola založená okolo roku 1580. V roku 1709 po porážke odboja Františka Rákoczyho bol na rozkaz generála Heistera zosadený vtedajší rektor Pavol Stablík, ktorý je prvým spomínaným učiteľom na vtedajšej škole a škola zároveň prešla do rúk rimsko-katolíckej cirkvi.
1756
Podľa správy z roku 1756 žilo v obci 2909 osôb. Pomery v obci v náboženských otázkach sa konsolidovali za vlády Jozefa II. po vydaní Tolerančného patentu. V tomto období bol v obci vybudovaný ev. chrám / 1786/. Počet obyvateľstva stúpol na 3437.
1807
V prvej polovici 19.storočia dochádza k častým požiarom. V roku 1807 pri silnom vetre vypukol hrozný požiar, ktorý zničil v niekoľkých minútach vyše 300 domov a stodôl. Medzi nimi i školu.
1821
K podobnému požiaru došlo v roku 1821, kedy zhorel v obci i stoličný dom a v roku 1822 o 13.oo hod. pohĺtil požiar úrodu na poliach.
1840
Dňa 20. júla 1840 zase veľký požiar zničil 80 domov.
1842
K poslednému veľkému požiaru dochádza 25. augusta 1842, pri tomto požiari škola vyhorela do základov.
meruôsme roky
V rokoch meruôsmych sa Podjavorinsko stalo miestom bojov za národnú slobodu. Dolnosrňanský rodák Hečko burcoval proti maďarským gardám táboriacim v Mnešiciach. Moravské Lieskové sa vtedy pripojilo k hurbanovským vojskám.
1875
V roku 1875 bola vystavaná dvojtriedna škola v obci / býv. ev.a.v./, v roku 1877 bola vystavaná škola na Hrubej Strane / Barinovec/ a v roku 1878 na Malej Strane. Keďže v obci v tom čase žilo veľa židovských rodín, bola tu i židovská škola, ako rok jej zániku sa spomína rok 1908.
19. storočie
V druhej polovici 19. storočia sa obyvateľstvo zaoberalo prevažne poľnohospodárstvom, až 40 percent obyvateľstva tvorili maloroľníci.
V minulosti mala obec rôzne názvy: Leskow, Lezko, Liezko Moravicalis, od roku 1808 Morawské Liéskowé. Názov „Moravské“ vysvetľuje hraničnú polohu s Moravou a názov „Lieskové“ je utvorený podľa bohatého výskytu liesok na stráňach katastra obce. Taktiež prezývka Lieskovanov „žutáci je odvodená od zlatistej farby zrelých lieskových orieškov.
Ľudový odev
Ženský kroj – vyvinul sa z pôvodného celokonopného odevu, ktorý svojou líniou zvýrazňoval štíhlosť ženskej postavy. Skladal sa z rubáča (najspodnejšia časť odevu), kasánky (zadná zástera), prednej zástery, rukávcov, čepca, čižiem. V zimných mesiacoch bol odev doplnený o kacabajku (kabátik s dlhými rukávmi siahajúci poniže pása) a plachtou, ktorá poskytovala najjednoduchšiu ochranu pred chladom, čižmami.
Mužský kroj – pôvodne bol taktiež zhotovený z domácich materiálov: súkna a z konopného plátna. Tvorili ho nohavice (obliekala sa na konopné gate), konopná košeľa, prucel (vesta siahajúca poniže pása), širák (široký klobúk) alebo brúsek (malý klobúčik s vyhrnutou strieškou), krpce neskôr čižmy. Počas zimy bol k odevu pridaný kožuch, kamizola (z hnedej ovčej kože, bez rukávov).
Zdieľajte